Keď počujeme pojem „fotovoltaika“, zvyčajne sa nám spája niečo súčasné, moderné, orientované na budúcnosť. Pritom počiatky objavu fotovoltaických javov siahajú do prvej polovice 19. storočia, teda takmer 200 rokov dozadu. Je pravda, že spočiatku mali len málo spoločného s dnešným efektívnym používaním. V tomto prípade, ako aj vo väčšine iných objavov, sa vynález stal náhodou.
V roku 1839. Fotoelektrický jav objavil francúzsky fyzik Antoine César Becquerel spolu so svojím synom Alexandrom-Edmondom Becquerelom. Počas svojich pokusov zistili, že niektoré materiály produkujú elektrický prúd, keď sú vystavené svetlu. To znamenalo začiatok zvýšeného záujmu mnohých výskumníkov o solárnu energiu. Ďalší prelom nastal s objavom fotovoltaického efektu britským fyzikom Williamom Gryllsom Adamsom v roku 1876. Spolu so svojím študentom dokázal, že elektrická energia sa dá vyrobiť pomocou pevného článku – selénu – pri vystavení svetlu bez potreby pohybu. Ich predchodca predznamenal kvantovú fyziku, ktorú si výskumníci osvojili oveľa neskôr. V nasledujúcich rokoch Albert Einstein, ktorého všetci poznáme, publikoval v roku 1904 svoju prácu opisujúcu pôsobenie svetla a fotovoltaický efekt. Za tento objav získal Nobelovu cenu. V práci vysvetlil, že svetlo je prúd častíc – fotónov – a každý z nich nesie určitú časť energie. Fotón interaguje s elektrónom umiestneným na kovovej doske a odovzdá mu všetku energiu. Keď je energia fotónu väčšia ako väzbová energia elektrónu, elektrón sa vytiahne a nastane fotovoltaický jav.
Pri predstavovaní histórie vývoja fotovoltaiky je dôležité spomenúť aj meno nášho poľského rodáka Jana Czochralského, ktorý v roku 1918 našiel spôsob výroby monokryštalického kremíka, vďaka ktorému bolo v roku 1941 vyrobené prvé poľské fotovoltaické zariadenie. bol vytvorený prvý kremíkový článok.
Nasledovalo povojnové obdobie, v ktorom traja americkí vedci Gerald L. Pearson, Daryl Muscott Chapin a Calvin Souther Fuller vytvorili prvé kremíkové panely schopné vyrábať elektrickú energiu. Rýchlo sa ukázalo, že to nebol dobrý začiatok tzv. novej éry, pretože články mali účinnosť len 6 %. V tom čase ich nebolo možné masovo používať na každodenné použitie. Výrobné náklady boli veľmi vysoké a účinnosť veľmi nízka.
Americká armáda mala v roku 1958 použiť panely na napájanie satelitov, ale od tejto myšlienky ustúpila s odôvodnením, že ide o neoverenú technológiu, a preto sa rozhodla pre chemické batérie. Dr. Hans Ziegler sa trvalo postavil proti armádnej teórii, ktorá sa následne pretavila do dvojitého systému napájania satelitov: batérie a kremíkové články. Ukázalo sa, že americký vedec nemeckého pôvodu mal pravdu, pretože batérie sa vyčerpali po týždni, zatiaľ čo články fungovali ešte mnoho rokov.
Jedna udalosť priťahovala druhú, a tak v 60. rokoch začala NASA používať solárne články vo vesmíre. Kým vízia použitia panelov na Zemi nebola veľmi optimistická kvôli vysokým nákladom, vo vesmíre cena nehrala rolu. Články však neboli praktické z hľadiska veľkosti, životnosti a účinnosti.
1970s. viedlo k výraznému zníženiu (o viac ako 80 %) nákladov spojených s výrobou panelov a zlepšila sa aj ich výkonnosť. V dôsledku toho sa články postupne začali používať na napájanie majákov alebo železničných priecestí. Pokračujúce znižovanie nákladov v nasledujúcom desaťročí prispelo k využívaniu panelov v domácnostiach na napájanie kalkulačiek, rádií alebo bateriek. V 80. rokoch 20. storočia. bola v Spojených štátoch založená prvá solárna elektráreň. Pre porovnanie, v Poľsku sa táto investícia objavila až v roku 2011.
V 90. rokoch 20. storočia došlo k intenzívnemu prelomu v histórii fotovoltaiky. Okrem prvých zariadení pripojených na sieť a tiež autonómnych zariadení sa v Nemecku a Japonsku objavili dotácie na tento účel. Nové tisícročie prinieslo masovú výrobu fotovoltaických panelov.
Moderné panely majú účinnosť premeny slnečného žiarenia na elektrickú energiu približne 20 %. Posledné roky a mesiace ukázali, aké možnosti ponúkajú moderné fotovoltaické panely. Poskytujú veľkú energetickú podporu veľkým spoločnostiam, ale aj súkromným domom. Rok 2020 by mal byť rekordným rokom z hľadiska miery rastu tohto odvetvia, a to aj napriek vírusu, ktorý zúri po celom svete a ktorý napriek hospodárskemu poklesu vo väčšine odvetví výrazne neobmedzil trh s fotovoltaikou. Dynamický rozvoj tejto oblasti a nárast počtu mikroinštalácií v kombinácii s neobmedzeným prísunom slnečného svetla takmer zaručuje, že v budúcnosti to bude jediný takto rozšírený zdroj energie čerpanej z prírody. Ak uvažujete o vlastnej domácej elektrárni, pozývame vás, aby ste si pozreli našu ponuku, a odporúčame vám, aby ste nás kontaktovali.
